Smoleň a Sabovčík: Asado na Fitz Roy

                                                                         Patagónia 2016

Dvojica slovenských horolezcov Michal Sabovčík a Ján Smoleň vyliezla v Južnej stene Fitz Roy v dňoch 30. - 31. 1. 2016 prvovýstup s názvom ,,Asado,, vpravo od cesty Colorado. Vedie systémom špár, má 13 dĺžok (605 metrov nového lezenia) a v 14 dĺžke sa spája s Kanadskou cestou. Jej obťažnosť je M8, 7a+, C2. Prvé štyri dĺžky boli zaľadnené a tak ich liezli so zbraňami, ďalšie dĺžky boli špáry od prstových po širočiny. Cestu vyliezli alpským štýlom a bivakovali po 8 dĺžkach na malej polici. Druhý bivak dali na vrchole po 40 hodinách od nástupu. Asado je logickou línioui v peknej skale a podľa lezcov by mala ísť vyliezť aj voľne...

Použitý materiál: 2 sady camalotov po veľkosť 4, jedna 5, 6, TCU-čka, čoky a 10 skôb.

Jednotlivé dĺžky:

P1: M6, 40m
P2: M7, 35m
P3: M7+, 50m
P4: M8, 50m
P5: 6b, 45m
P6: 7a+, C0, 40m
P7: 6a, 50m
P8: 6b+, C1, 50m
P9: 6b, C2, 50m
P10: 6a, 55m
P11: 5, C2, 45m
P12: 4, C2, 40m
P13: 6c, 55m
P14: 6a+, 60m
+250 metrov ľahším terénom po hrebeni na vrchol.

pht - Desátá délka (photo vše Smolo a Mišo)

No čo, máš už absťáčik?

Lezecký myslíš? (smiech)

Lezecký, lezecký…

No už mám, no... Som týždeň doma a už by som zase liezol.

Tentoraz ste tam boli iba dvaja s Miškom Sabovčíkom, klapalo to?

Jasne, Mišo je parťák: ,,NÉÉJVÍC“!!!

Prebehlo tento rok všetko hladko, alebo sa vyskytli nejaké komplikácie?

Komplikácií bolo hneď niekoľko (smiech). Hneď na začiatku sme doslova ,,presrali“ prvý týždeň dobrého počasia. Išli sme hore do hôr, ale nikam sme nedošli kvôli problémom so žalúdkom. Asi sme zjedli niečo zlé.  Najprv to skolilo mňa, potom Miša. Premrhali sme päť dní dobrého počasia a riadne sme zoslabli. Našťastie to netrvalo dlho a po pár dňoch sme už zase šliapali hore. Ďalšia patália bola zabudnutá sada friendov dole v Chaltene (smiech). Ale inak celá akcia prebehla v pohodovom štýle.

pht - 12.délka

Čo ste tam vyliezli?

Dali sme Franco-Argentínsku cestu na Fitz Roy (6c, 55°, 650 m, my sme to dali 6b+ A1 kvôli ľadu a vode v kľúčovej dĺžke), potom nový dvoj dĺžkový variant starej cesty na vežu Aguja de la Silla (Pussy var. 6b+, 120m + 130m stará cesta n.v.). A posledný týždeň sme vyliezli prvovýstup v južnej stene Fitz Roya (Asado, M8,7a+ ,C2, 605m).

Tá Franco-Argentína bola v pláne?

Tá vôbec nebola v pláne. Išli sme na prváč, ale keď pod stenou zistíš, že máš v batohu iba jednu sadu friendov tak sme museli trochu prehodnotiť plány. (smiech)

Si lezec inžinier, čo si všetko naplánuje dopredu a poriadne pripraví, alebo skôr pankáč, čo sa ráno zobudí s mentolovým cukríkom vo vlasoch, pozrie na stenu a vyrazí?

Ja myslím že taký nejaký stred.

Čo si večer pred lezením aspoň skontroluje matroš? (smiech)

Ha-ha-ha, no sa proste stane, no… (smiech) Po tomto zistení sme si povedali: OK, na Fitz Royi sme ešte neboli, tak skúsime dať vrchol nech to aspoň poistíme keby už žiadne okno dobrého počasia neprišlo. Ono s tou jednou sadou friendov to bolo občas celkom zaujímavé.

Takže si istil málo, alebo neistil?

Istil menej, nebál, ale neriskoval. V El Chaltene nie je vrtuľník, žiadna horská služba, takže riziko minimalizuješ a dávaš na seba naozaj bacha.

Spadlo z vás napätie keď už ste mali ten Fitz Roy? Predsa len, už ste to skúšali aj pred rokom…

Jasne že sme mali obrovskú radosť z vrcholu! No necítil som žiaden oslobodzujúci stav, alebo niečo podobné. Možno potom pri tom prvovýstupe to bolo viac uvoľnené, lebo sme už mali vrchol…

Ako ste našli smer prvovýstupu a kedy ste sa preň rozhodli?

Ten smer na Fitz Roy bola vlastne taká naša záloha. Do Patagónie sme išli skúsiť vyliezť prváč na Cerro Torre, ale kvôli veľkému teplu a nebezpečenstvu pádu veľkého seraku a snehových hríbov nad líniou sme sa rozhodli pre Fitz Roy. Pred rokom sme vyliezli na Poincenot a keď sme sedeli na vrchole všimli sme si výraznú líniu v južnej stene Fitz Roya. Nakoniec sa ukázalo, že sú to všetko ťažké širočiny a tak sme priamo pod stenou vybrali líniu viac vpravo, ktorá vyzerala trochu ľahšie.

Takže tam je viac voľných línií?

No nejaké tam ešte sú. (lišiacky úsmev)

Aké boli podmienky?

Trošku nás potrápili prvé štyri dĺžky, ktoré boli zaľadnené. Riadne nás spomalili a aj sme tam vymrzli. Mišo je super zimný lezec, poriadne zabojoval a prebil najťažšie miesta. Potom už to bola krásna, čistá ale studená skala s ktorou som sa popasoval až po vrcholový hrebeň zase ja. Je super mať parťáka s ktorým sa v stene doplňuješ a všetko je krásna tímová hra.

pht - v bivaku

Ako dlho ste to liezli?

Dva dni. Prvý deň sme vyliezli osem dĺžok, prespali po sediačky na dosť nepohodlnom ôsmom štande (Ale vďaka bohu zaň! Lepšie po sediačky ako v slučkách.) A druhý deň sme to doliezli na vrchol. Predpoveď bola dobrá aj na ďalší deň a tak sme vypustili nočné zlaňovanie a užili si pohodlnú noc a krásny východ slnka na vrchole. Ráno sme dali raňajky a zlanili dole.

Čo štýl a istenie? Nity, skoby, friendy?

Ostalo tam po nás asi šesť skôb a nejaká slučka. Nity sme nemali. Čo sa dalo, sme liezli voľne a na čo nebola sila alebo morál sme hákovali. Prvý liezol naľahko a druhý žumaroval a ťahal sviňu.

Mrzel ťa voľný prelez?

Vtedy nie. Proste sme valili hore. Niektoré dĺžky by boli voľne naozaj ťažké. Máš zmrznuté ruky aj nohy. A v niektorých previsnutých širočinách by som asi aj dušu vypustil a stálo by nás to veľa času. Až teraz s odstupom času ma to trochu žerie, že som mohol viac zabojovať.

Čo strach, stres a psychika?

Žiadne veľké drama sme tam nezažili. Skala bola kvalitná, takže neriešiš padajúce kamene, ľad ani voľné bloky. Miško je super parťák na ktorého sa dá spoľahnúť a je s ním v stene veľká pohoda, takže sa liezlo super.

A odvaha?

Neviem. Myslím si, že odvaha prichádza s rokmi a so skúsenosťami. Čím dlhšie lezieš, tým sú tvoje plány odvážnejšie. Na druhú stranu keď lezieš dvadsať rokov tak sa vieš pohybovať v horách lepšie,  rýchlejšie a bezpečnejšie. Takže to nie je odvaha, ale skúsenosť.

Pripravoval si sa na to nejako špeciálne, trénoval si na Patagóniu?

V rámci možností som chodil behať. Na jeseň som liezol na piesku, najmä v Teplických skalách, dlhé cesty. A hodne som liezol na OS. V zime stena s lanom. V Chaltén Massif sú dlhé a náročné nástupy, takže silné nohy a dobrá fyzička sa určite hodia (smiech).

Najemotívnejšie okamžiky expedície?

Pod Fitz Roy s nami išla aj ruská dokumentaristka Yulia Fernandés ktorá nás počas prvovýstupu čakala dva a pol dňa sama v stane dole pod stenou. A keď sme sa vrátili, bolo na nej vidieť, že je naozaj veľmi veľmi rada, že sme späť. Dosť sme prežívali všetci traja aj návrat ku plesám Laguna de los Tres po nepríjemnom a nebezpečnom zostupe z Brecha de los Italianos. Spadol nám veľký kameň zo srdca, že sme konečne na turistickom chodníku a hlavne, že sa nám (hlavne Yulii) nič nestalo. Pre mňa osobne asi prvé dosiahnutie vrcholu Fitz Roy.

V čom je podľa teba lezenie v Patagónii jedinečné?

Nádherné scenérie, dobrá skala, krásne vrcholy, dlhé nástupy, žiaden vrtuľník, žiadna horská služba ani signál a samozrejme vyhlásené patagónske počasie. Všetky tieto veci z toho robia dobrodružstvo ktoré ja milujem.

pht - Smolo a Mišo

Ako prebieha život v mestečku El Chalten a aká tam je atmosféra?

Keď sedíš dole v meste a čakáš už týždeň na počasie tak to nie je žiadna sláva. Ale keď si vieš ten čas spríjemniť grilovaním s kamarátmi, boulderingom, behaním, kúpaním sa v rieke, bicyklom, výletmi po okolí tak sú to super prázdniny. Je tam silná komunita lezcov z celého sveta, takže o komunikáciu, spoločné akcie a zábavu nie je núdza.

Z toho pochádza aj názov ,,Asado“ ?

Doslovný preklad je ,,Pečené,“ ( Mäso pečené pri veľkej teplote v peci, alebo uhlíkoch), viac to ale  vystihuje spoločenskú udalosť v kruhu priateľov. Celú dobu v horách sme sa tešili na ďalšiu grilovačku u Alexisa a Gaeli našich kamarátov z Chaltenu. Vraveli sme si v stene, že ak to dolezieme tak spravíme riadne ,,Asado“ s kopou mäsa, vína, piva a hlavne kamarátov. U nich na záhrade sme toľkokrát prežili tie najpríjemnejšie chvíle v Patagónii, že sa tá cesta nemohla ani inak volať. Nakoniec to ,,Asado,,  bolo presne také aké sme si ho v tej stene vysnívali. Ďakujeme kamaráti.

Sláva a pýcha?

Ešte budem musieť veľa prváčov vyliezť aby som bol slávny (smiech). No a s tou pýchou? Mám obrovskú radosť z tohoto prvovýstupu a som hrdý, že po 32 rokoch tam vznikla nová slovenská cesta.  (Kurva, každý deň na Fitz Roy cestu nespravíš...)Pre mňa to bol veľký lezecký sen, ktorý sa mi splnil. Ale s pýchou to má pramálo spoločné…

A čo ďalší lezecký sen?

Ďalší sen? Ďalších snov je strašne veľa, akurát neviem ktorý bude ten ďalší…

Pýtali sa: Miloš Kaláb a Mišo Žilka

Odpovedal:Ján Smoleň

Akciu podporili: TILAK, TENDON, CLIMBING TECHNOLOGY, VERTICAL.CZ-PETZL, BENESPORT, NEZÁBUDKA, SHERPA FOOD, TYČINKY MARVA, TRAVELLUNCH, SPORT MATES TRUTNOV a HUDY SPORT TRUTNOV

ĎAKUJEME

Ján Smoleň & Michal Sabovčík