O projektu Stavění cest Pro média Inzerce Kontakt

Oliver Vysloužil - Wild Country tým

02.02.2016

Přinášíme vám profil jednoho z členů Wild Country týmu z naších krajin. Je jím Oliver Vysloužil z Bratislavy. Olivera jsem měl možnost poznat nejprve jako jednoho z mála nadšenců, kteří neváhají vyrazit každý víkend za pěkným boulderingem autem často přes 200 km a zároveň pracně kultivovat a popularizovat slovenské boulderové oblasti skrze svůj portál www.boulder.sk a poeticky sdílet své zážitky z cestování a pobytu v přírodě mezi kameny.

Triple 7B, Loučovice. Foto: archiv Oliver Vysloužil

Tuto boulderovou vášeň sdílí i vedení vedení firmy v Anglii, (například Jason Myers je autorem známého boulderu "Brad Pitt" ve Stanage a i další manažéři dosahují výkonosti 8A Fb), a tak nedalo na sebe dlouho čekat pozvání do Czech and Slovakia Wild Country teamu.

NES 7B+, Židova strouha. Foto: archiv Oliver Vysloužil

Ahoj Oli,

můžeš nám napsat nějakou krátkou charakteristiku tvého lezeckého vývoje, jak jsi začal, jak dlouho lezeš atd.

Po lezení som poškuloval dlhšiu dobu, ale prvýkrát som si obul lezečky až na vysokej škole, keď som konečne spoznal niekoho, kto by ma v krátkosti zasvätil. Lezenie vo mne vzbudzovalo rešpekt, a preto som k jeho „tajom “nepristupoval bezhlavo. Netrpezlivo som čakal na každú novú skúsenosť na skale, či na každý nový uzol, ktorý som sa naučil (no dobre, poznám asi 2). Svižne som tomu prepadol. Pomerne rýchlo sa ale ako najväčší problém ukázala absencia lezeckého partnera, keďže som nikoho iného z komunity nepoznal. Namiesto toho, aby som sa začal týmto smerom viac socializovať, chodieval som sám popoliezať na chytovaté balvany v Malých Karpatoch. Aj keď som o boulderingu vtedy skoro nič nevedel, už som si v jeho vodách v podstate veselo máčal nohy. Neskôr sa mi podarilo zlákať na lezenie môjho dobrého kamaráta a po niekoľkých lezeckých výjazdoch s lanom, v polovici ktorých sme si nakoniec aj tak našli nejaký balvan či traverz, sme si zo starých matracov ušili prvú ťažkotonážnu bouldermatku. A tak to začalo.

Gargantoit assis 7B+, Bleau. Foto: archiv Oliver Vysloužil

Proč dáváš přednost boulderingu?

Pretože ma nebaví práca s lezeckým materiálom, odkláňa to môj zážitok z čistého lezeckého pohybu. Pretože je všetko v mojich rukách, nemusím kričať „dober“ ani pykať za chyby z roztržitosti. Pri boulderingu nie som od nikoho závislý, môžem ísť na šutre sám a veľa k tomu ani nepotrebujem. Je to úžasná a hravá forma lezenia, s množstvom kreativity na malom priestore a s problémom „po ruke“. V bludiskách kameňov sa necítim byť stratený. Pretože balvany sú najlepší architekti mojich snov a ja sa cítim byť dlžný.

Raiden 8A, Bor. Foto: archiv Oliver Vysloužil

Bál jsi se někdy při lezení? Popřípadě v čem?

Pri boulderingu sa snažím vyhroteným situáciam predchádzať. Neleziem šialené higbally a zväčša ani nenastupujem do bouldrov, ktoré majú príliš rizikový dopad. Robím to pre radosť a naozaj nechcem pichať prstom do osieho úľa. Sedieť doma so zranením mi žiadnu satisfakciu neprinesie a budem k ničomu aj pre ľudí, na ktorých mi záleží a voči ktorým cítim zodpovednosť.

Rosa negra 7B+, Pedra do Urso. Foto: archiv Oliver Vysloužil

Máš nějaký speciální trénink k samotnému boulderingu?

Jediným tréningom k boulderingu je pre mňa samotný bouldering. Niekoľko pokusov o nejaké mordovanie som už absolvoval, nikdy som však dlho nevydržal. Môj progres je preto „prirodzený“ a teda pomalší, ale ja ten čas, keď môžem bouldrovať, naozaj nevymením. Veď žijeme len raz. Možno aj preto som sám seba presvedčil, že aj tak niet lepšieho tréningu – len bouldrovať a bouldrovať. Čas, keď práve neleziem, venujem radšej regenerácii.

Moonwalk 7A+, Zillertal. Foto: archiv Oliver Vysloužil

Co tě na lezení nejvíc baví?

Spoznávanie nových oblastí, príbehy nových bouldrov, tajomstvá pod machovou pokrývkou a neustály údiv nad krásou prírodných línii a variabilitou skál. To ma strašne baví. Ale úplne najviac mám rád ten duševný gýč na vrchole balvanu po víťaznom boji, a keď sa mi potom večer miesi v krvi eufória s červeným vínom.

Trhač 7B, Sněžník. Foto: archiv Oliver Vysloužil

Kam bys nejradši vyrazil za lezením? Do jaké světové oblasti?

Jedným z ďalších vysnených cieľov je určite Grampians v Austrálii, Štáty a v merítku máme aj Balkán, či švédsku žulu.

Pyramidé 7C+, Mogán. Foto: archiv Oliver Vysloužil

Myslíš si, že v ČR/SR leží ještě nějaké neobjevená ukrytá boulderová oblast, evropského formátu?

Na to, aby oblasť nadobudla európsky formát musí byť dostatočne veľká, koncentrovaná a s väčším podielom ťažkých bouldrov. Myslím, že ČR je už pomerne dobre preskúmaná a na nové veľké oblasti to nevyzerá, skôr sa o nové možnosti nafukujú oblasti existujúce – viď napr. posledné dianie na Sněžníku alebo neutíchajúcú aktivitu na Bore. Samostatnou kapitolou je petrohradská žula a oblasť Žihelska, aj keď tam často víťazí kvantita nad kvalitou. Koňom, na ktorého by som si vsadil, sú Južné Čechy. Iba v okolí Loučovíc sú objavené sektory, o ktorých stále veľa ludí nevie a ukrývajú veľký potenciál. Problémom je, že to nemá kto očistiť, popreliezať a zmapovať. Pár nadšencov na takú hromadu šutrov jednoducho nestačí. V SR sme oproti vám výrazne pozadu. Je to dané špecifikami prírodných podmienok a menšou lezeckou komunitou, ktorá by sa o bouldering zaujímala. Darmo, nie sme krajina balvanov. Na nových oblastiach v podstate stále nepretržite pracujeme, ale ide skôr o lokálne možnosti. Vieme aj o potenciáli, ktorý kade-tade drieme za humnami. Ľudí na čistenie a preliezanie nových vecí je však málo. Napriek tomu sa to u nás za posledné roky posunulo k lepšiemu, možno k tomu prispela aj aktívnejšia osveta. Super bouldering je u nás nepochybne v Tatrách, aj tam sú však balvany dosť rozflákané a bez turistiky s matracom na chrbte sa k najlepším nedostanete. Kým nejaké zemetrasenie nerozmení tatranské štíty na drobné, potenciál na európsku oblasť bude u nás naďalej ukrytý v hmle.

Hotel California 7B+, Zillertal. Foto: archiv Oliver Vysloužil

Nejhezčí boulder, který jsi lezl?

Nie je nič ťažšie, ako vybrať najkrajší boulder J Z pamäti sa mi vynára niekoľko famóznych bouldrov, v ktorých sa snúbi krása lokality s nevšednosťou balvana a s peknými krokmi. Veľa krásnych bouldrov mi ostalo v pamäti vďaka tomu, že sa na ne dívam cez hľadáčik fotoaparátu a snažím sa ich zasadiť do kontextu okolitej krajiny. Vtedy si najlepšie uvedomujem ich dokonalosť a že sú presne tam, kde majú byť. Je potom nesmierny zážitok vyliezť si ich. Spomeniem napr. Pinotage 7C+ v Rocklands, Mito 7A+ v Sintre, Mégalithe 7C+ v Rocher Gréau, Moonwalk 7A+ a Hotel California 7B+ v Zillertali, Pirámide 7C+ na Gran Canarii atď.